Podnestersko: Tiraspol a návrat do socializmu

Podnestersko: Tiraspol a návrat do socializmu

V jeden horúci letný víkend sme sa s kolegami vybrali do Moldavska. Čakalo nás hlavné mesto Kišinev, a excentrický Tiraspol. Naše Moldavsko nebolo o tom, aké úžasné miesta sme videli, ale v akých bizarných situáciách sme sa ocitli.

Neobyčajné Moldavsko

Dobrodružstvo to bolo celý víkend, absurdné okamihy neprestávali a náš smiech pri každom gradoval.

Už v Rumunsku ma na stanici osral holub, a tým sme dostali požehnanie, že náš výlet dopadne dobre.

Pri nasadaní do autobusu sme zistili, že všetci piati sedíme v zadnej päťke sedadiel. Veľmi pohodlné počas 9-hodinovej cesty.

Na hranici sme sa zastavili aj v Duty-Free shope, ale zhodli sme sa že nakúpime cestou späť. Už sme sa tam nezastavili.

Podnesterská moldavská republika je časť Moldavska s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Republika má vlastnú vládu, ktorá je mnohými považovaná za diktatúru. Majú aj vlastnú menu – podnesterský rubeľ. Podnestersko zatiaľ nebolo uznané žiadnym štátom, ale Rusko nad ním drží ochrannú ruku.

Keď sme o 5.30 ráno dorazili na Gara Centrala Chisinau, prv sme neverili, že sme na autobusovej stanici. Hlavná budova vyzerala ako po bombardovaní, no na jej ospravedlnenie ju práve rekonštruovali. Oproti nástupištiam bol trh, kde práve vykladali prasce a kravy a hádzali ich na jednu kopu. A nakoniec som za 3 moldavské lei (0,14€) bola niekde v suteréne na WC, čo bola diera, ktorá splachovala. Bola som ohromená.

Dobrodružný deň v Tiraspole

Náš prvý deň bol venovaný Podnestersku, a preto sme zobrali prvý minibus do Tiraspolu a tešili sa na socializmus v priamom prenose.

kvint manufactory

Do Podnesterska sme vtedy mohli dostať víza na 24 hodín. Ujo colník sa ma ale pýtal, či sa vrátim pred 17.00.

„Neviem presne, ktorým autobusom prídeme.“ Nebol mojou odpoveďou nadšený. Prvý zlý bod pre nás.

Ak vám hovorí niečo značka KVINT, tak v Tiraspole majú aj fabriku na výrobu vína a koňaku za nekresťansky lacné peniaze. V prepočte tie najlacnejšie fľaše vychádzali na 3­–4€. Cestou späť sme sa tam aj zastavili, ale nemali sme už dosť peňazí v hotovosti a platobnú kartu inú ako z moldavskej banky nechceli akceptovať.

Našu pozornosť upútali stánky s vodou, kde čapovali aj nápoj, ktorý sme identifikovali ako pivo. Ale keď sme videli, že to „pivo“ pijú deti, tak sme sa spýtali, a vysvitlo, že to bol nealkoholický kvas. Naivná západná mládež.

Na každej významnejšej ulici, či námestí v Tiraspole nájdete sochu alebo bustu Lenina. Pri jednej takej sme sa aj chceli odfotiť, ale zrazu vyšiel z Domu Sovietov ujo strážnik a nevyzeral prívetivo. Asi sa bál, že chceme súdruha hanobiť. Druhý zlý bod.

house of soviets
i love tiraspol sign
street in tiraspol and blue house
people swimming in dniester
Church with tank

Keď sme dorazili ku Dnestru, pochopili sme prečo sme stretli len 5 a pol človeka. Všetci sa kúpali a slnili na pláži pri rieke. My sme sa tiež príkladne rozložili v parku a trošku oddychovali. Moji štyria súputníci zaspali na tráve a ja som sedela na lavičke. Keď išla okolo mama s dcérou, dievčatko niečo kričalo a mama ho zahriakla, že nech je ticho, lebo tu spia ľudia. Všetci okoloidúci na nás s úsmevom pozerali. Asi tu turistov nevídať a my sme to mali nalepené na čele.

Na tráve spal už len jeden z nás, keď šli okolo policajti a pribehli k nám so slovami „Što mu je?“. Zobudili ho, on nechápal čo sa deje, tak im naša rusky hovoriaca kamarátka vysvetlila, že len oddychujeme po ceste a všetko je v poriadku. Nakoniec odchádzali s úsmevom na tvári. Asi si mysleli, že sme banda opilcov. Ďalší zlý bod pre nás.

Miestny feťák nám tu dvakrát núkal marihuanu, mak do žily a podobné špeciality, tak sme si robili srandu, že bol na nás nasadený.

Po ozajstnom pive a obede sme sa pomaly vybrali na stanicu, a po ceste sme prechádzali cez ulicu so značkou KGB a zákazom fotenia. Takže žiadna foto.

Do Tiraspolu sa dostanete za menej, ako z neho

A kto by to bol povedal, že ozajstná komédia začne na stanici. Pani na parkovisku si od nás pýtala dvojnásobnú cenu za lístok do Kišineva, čo sa nám prirodzene nezdalo, tak sme odišli. Potom za nami prišla znovu a potichu nám hovorila, že nám dá lístok za 50 lei, ale nastúpime až za stanicou, lebo sú tu kamery. Nakoniec sme išli normálne do pokladne a lístok naozaj stál 70 lei. Sranda, že cesta do Tiraspolu stojí 37 lei. Hundreme a nadávame, že čo to sú za móresy a nakoniec sme si to racionálne prerátali a uvedomili si, že to je rozdiel 1,50€.

bus station in tiraspol

V mikrobuse kamarátka odhrnula záclonku, aby sme videli von. Šofér záves zatiahol a napomenul ju, že môžeme až keď povolí. Vtedy sme už neudržali smiech. Keď sme tankovali v Benderi, dostali sme aj povolenie odhrnúť záclonky. Podnestersko je top!

Soňa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Späť na začiatok
error: Content is protected !!